Musím sa priznať, že nečítam veľmi fikcie. Zriedkakedy čítam science fiction. A takmer nikdy nečítam fantastické alebo hororové fikcie. Keď však čítam fikciu, chcem viac ako len zábavu alebo pobavenie. Chcem, aby ma fikcia poučila. Mám rád fikciu, ktorá poúča zábavným a neočakávaným jazykom, obrazmi, myšlienkami, postavami. Ako stredoškolský študent pred mnohými rokmi som musel napísať prvácku esej o knihách, ktoré má najviac ovplyvnili. Jedna z kníh, ktoré som si vybral, bola Steinbeckova Hrozná hnevu. Ešte stále by som ju dal na policu hneď vedľa diel ako Madame Bovaryová, Sentimentálna výchova, Odyseus, Zločin a trest, Vojna a mier, Kráľ Lear, Hamlet, Obchodník z Benátok, Voss, a zopár tuctov ďalších. Poslednú skutočne dobrú novelu, ktorú som čítal, bola Kozia pieseň od Dermota Healyho. Predtým to bol Mäsiarsky chlapec a Mŕtva škola od Patricka McCabeho. Tiež mám rád novely Patricka McGinleyho (McGinley -The Trick of the Ga Bolga, Bogmail, Goosefoot, Foggage), rovnako ako Všetky pekné kone od Cormaca McCarthyho. Zbožňujem a prečítal som väčšinu poviedok Franka O´Connora. Ale nemôžem čestne prehlásiť, že som veľký fanúšik fikcií.
Napriek tomu, čo som povedal, existuje ešte jedna vec, ktorú vo fikciách hľadám. Keďže neviem nájsť lepší výraz, volám to "pravda". Nemám na mysli "literárnu pravdu". To jest, neočakávam, že umelci a spisovatelia budú limitovaní historickou alebo empirickou vernosťou. Napríklad, neočakávam, že sa historická fikcia odohrá v histórii; ani si nemyslím, že historici môžu podať "čistý" alebo "objektívny" pohľad na históriu. Avšak očakávam, že historik, ktorý píše knihu o Richardovi Nixonovi nenapíše, že Nixon bol alkoholik, keď je pravdou, že Nixon alkoholikom nebol. Historik, ktorý hovorí lži o subjekte, nech má na to hocijaký dôvod, by mal byť právom odsúdený. Myslím si, že rovnako by sme mali odsúdiť aj producenta filmu o Nixonovi, ktorý ho zobrazuje ako alkoholika, keď vieme, že ním nebol. Uvedomujem si, že toto je veľmi klzká plocha. Výrobca filmu si môže myslieť, že keďže robí "fikciu, nie históriu", nie je viazaný tou istou povinnosťou k historickej vernosti, ktorou je viazaný historik. Podobne pisateľ vedeckej fikcie sa môže domnievať, že nie je viazaný tou istou vedeckou presnosťou ako vedec. Samozrejme, ani výrobca filmu ani spisovateľ by nemali pravdu. Predpokladám, že by som tiež mohol povedať, že pornograf nemusí hovoriť pravdu o sexe. Ciele filmov, science fiction a pornografie sú také, že ich producenti môžu ľahko zdôvodniť akékoľvek prekrútenie pravdy alebo falzifikáciu reality.
Napriek tomu však tí z nás, ktorí sú potenciálnymi divákmi alebo čitateľmi fikcií, nie sú celkom v nepráve, keď poukazujú na to, že isté lži alebo prekrútenia robia produkt atraktívnejším, zábavnejším alebo vzrušujúcejším, a sú zároveň aj hodným pokarhania. Nemôžete prestať byť členom spoločnosti len preto, že ste "umelec". Stále máte morálne záväzky, vrátane záväzku vravieť pravdu. Týmto teraz nenavrhujem, aby existoval nejaký druh Absolútnej pravdy, ktorú má umelec hľadať spolu s filozofmi a teológmi. Toto nie je vhodné miesto na púšťanie sa do dlhej debaty o podstate pravdy. Hádam stačí povedať len toľko, že si myslím, že umelci majú povinnosť neklamať takým spôsobom, aby manipulovali dospelého čitateľa alebo diváka, aby veril, že niečo je pravda, o čom umelec vie, že to pravda nie je. Žiadna inteligentná ľudská bytosť neuverí, že človek môže spadnúť z útesu vysokého kilometer, že ho môže prejsť parný valec, a potom sa opäť prebrať k životu. Takéto "lži" nie sú klamaním. Ak však pornograf klame a ukazuje ženy, ktorým sa páči, keď sú znásilňované alebo mučené, to je, podľa mňa, trochu iným druhom klamstva. Hlavné obecenstvo pornografie tvoria muži a toto obecenstvo je klamané, aby si myslelo, že niečo hrozne zlé napokon až tak zlé nie je.
Ak je pre umelca hriechom klamať, hriech pornografa je smrteľným hriechom, zatiaľ čo malé, odpustiteľné hriechy páchajú tí, čo sú podobní Oliverovi Stoneovi, ktorý klame diváka o histórii alebo spisovateľovi fikcií, ktorý vedome falzifikuje vedecké znalosti spôsobom, ktorý vedie čitateľa k tomu, aby si myslel, že je niečo možné, o čom sa vie, že je to nemožné (napríklad, ako že existujú ľadovce, ktoré svojím ponorením sa zničia ponorky alebo ľudia, ktorých po páde z 30. poschodia možno chytiť vo vzduchu bez toho, že by utrpeli akékoľvek vnútorné zranenie, alebo že výbušniny vydávajú v prázdnom priestore hluk a podobne.) Bohužiaľ, mnohí ľudia vyrastajú získavajúc informácie o vede z kreslených seriálov, fantastických alebo science-fiction filmov. Vďaka "vede Flintstonovcov" si niektorí ľudia myslia, že ľudia a dinosaury koexistovali, alebo že myši alebo ľudia s kapucňou môžu lietať, atď. Niektoré "science-fiction" ľudí presvedčia, že ľad, namiesto toho, aby sa plavil v oceáne, sa potápa (ľadovce padajúce na ponorky vo filmoch!) alebo že keď kozmická loď páli jednu strelu za druhou na inú loď v hlbokom vesmíre, bude počuť hlučné zvuky ich motorov, výbuchov a striel (v skutočnosti bez vzduchu, ktorý môže vibrovať, by bolo úplné ticho). Vo filmoch, komiksoch a knihách, Superman chytí Lois padajúcu voľným pádom z vysokej budovy, ktorú predtým preskočil jedným mohutným skokom. Opýtajte sa seba samých, čo by sa stalo s ľudským telom, ktoré putuje rýchlosťou 32 stôp za sekundu asi po dobu 4 alebo 5 sekúnd, keby ho náhle zastavili v pohybe. Je mi jedno, ako mäkké sú Supermanove ruky, ale v takej situácii by bola Lois Laneová na kúsky.
Vo filmoch, komiksoch a knihách môžu šesťranové zbrane vystreliť aj šesťsto krát a stále byť nabité, mŕtvi môžu vstať z hrobov a naháňať živých, a ľudia a ich lode môžu cestovať warp rýchlosťou (čo je za hranicou svetla) bez žiadnych viditeľných efektov.
Niekto môže povedať, čo na tom? Alebo, kde je váš zmysel pre humor? To je zábava; nemá to byť skutočné. Komiksy nie sú dokumentárne diela! Povzneste sa! A čo takto Coleridgeho rada, aby sme zabudli na pochybnosť? Nuž, ak by tieto veci prichádzali v malých dávkach, pravidelne vyvážené exaktnou vedou prezentovanou masmédiámi ako zábava a vzdelávanie pre mladých ľudí, nemal by som také obavy. Ani by ma tak veľmi netrápilo, či je bežný divák vedecky vzdelaný. Ale pretože pseudoveda prekvitá, zábavný priemysel kupčí s okultizmom a živí ho, lebo sa to predáva, a pretože výchova k vede je slabá, dochádza k všeobecnému podporovaniu nezmyslov, čo znamená, že mnohí ľudia nielenže veria v absurdity, ale berú ich ako samozrejmosť a myslia si, že ich viera je súčasťou empiricky zavedeného sociálneho systému viery.
Tento systém nemá žiadne problémy vidieť vedľa seba rovnako dobre zavedenú vieru v nesmrteľných duchov a kosačky na trávu, Svätú trojicu a satelitnú fotografiu, duchov a systém dvoch politických strán. Pretože okultné alebo podvodné myšlienky sú spoločnosťou podporované, neodlišujú sa od iných, menej kontraverzných druhov viery. Uvedomujem si, že inteligentní ľudia by nemali mať problém s vedeckými absurditami alebo s protichodnosťami tohto druhu. Ale chýbajúca protiváha a všeobecná tendencia v masmédiach živiť okultné a nadprírodné, imbecilné a pomätené, alebo šteklivé a škandalózne, to ma trápi.
Avšak na rozdiel od pornografie, ktorá klame a podvádza, otázka podvodnej vedy vo fikcii môže byť skôr otázkou rovnováhy a vzdelania ako vec hovorenia pravdy. Nechcem, aby sa to chápalo tak, že odsudzujem science-fiction, fantáziu, horor alebo nejaký iný iný druh fikcie. Dobrá science-fiction môže zábavným a poučným spôsobom bádať nad všetkým, čo trápi tých najväčších spisovateľov a môže to robiť dôkladne. Hádam nie je prehnané povedať, že dobrá science-fiction nás môže pripraviť na budúcnosť lepšie ako samotná veda. Etické otázky nastolené v dielach ako Blade Runner, Robinetov "The Satyr" alebo "You Shall Know Them" od Vercorsa môžu byť rovnako poučné a cenné ako väčšina abstraktných filozofických esejí o podstate človeka. Roky som sa tešil zo seriálu Star Trek a obdivoval kapitána Kirka a jeho posádku, keď museli čeliť etickým dilemám, ktorým jedného dňa možno budeme musieť čeliť aj v skutočnosti.
Ak nám antropológia nedala nič iné, tak nás aspoň naučila, že ak sa rodičom po narodení vezme dieťa a vychovávajú ho v inej kultúre s celkom iným hodnotovým a vierovým systémom, bolo by možné identifikovať ku ktorej kultúre rodičov patrí len podľa základných telesných čŕt - ak by to vôbec bolo možné. Ak by bol pápež po svojom narodení unesený a vychovávaný Svedkami Jehovovými, našiel by sa vôbec niekto, kto by si myslel, že takýto človek by bol dnes katolíkom, a či dokonca vodcom takého náboženstva? Mienka komunity robí z niektorých povier skutočnú možnosť, kým iné povery nemajú šancu. Prelomenie bariér spoločenskej mienky tak, aby človek myslel sám za seba a bol slobodnou osobou, je to najťažšie. Je to ťažké a poctivé. Ale vytvárať nezmysly vediac, že sú to nezmysly a že manipulujú pocity a myšlienky milionov ľudí, a robiť to len preto, že viete, že tým zarobíte peniaze alebo ste príliš lenivý na to, aby ste hľadali pravdu, je rovnako ľahké ako nečestné.
Viď súvisiaci článok o spoločenskej mienke.
Komentáre
Jedna moja priateľka, Angela Kinkade, mi raz povedala, že Steinbeckov záver, aj keď pekný, nie je vedecky presný. Materské mlieko by v počiatočných hodinách po pôrode nebolo dostatočne výživné pre dospelého človeka. Je zrejmé, že prvé "mlieko" obsahuje niektoré životne dôležité kvapaliny, ktoré sú potrebné pre imunitný systém človeka, ale ktoré nie sú veľmi bohaté na živiny.
Spomínam si na historku z novín o chlapcovi, ktorý si dolámal väzy, keď sa pokúšal lietať. Nasadil si plášť Supermana, ktorý dostal do daru, zohnal si rebrík, vyliezol na strechu garáže a vyskočil na cestu. Samozrejme, väčšina detí si uvedomí, že je lepšie hrať sa na lietanie ako naozaj lietať a ublížiť si. A len veľmi hlúpe dieťa by verilo, že ak ho prejde auto, stačí sa oprášiť ako Wile E.Coyote v Roadrunnerovi a všetko bude ako predtým. Mysleli by ste si, že prírodný výber by sa postaral o také deti ešte skôr, ako dosiahnu dospelosť. Napriek tomu, kým som napísal prvú verziu tohto hesla do slovníka, v televízii hovoria o žene, ktorá podpálila svoj dom po tom, čo namiesto vianočných svetiel dala na stromček prskavé rakety používané pri oslavách na 4. júla.
Ďalšie čítanie:
Krauss, Lawrence. The Physics of Star Trek, (Basic Books, 1995).
Sagan, Carl. Broca's Brain (New York: Random House, 1979), ch. 9, "Science Fiction--A Personal View"
Stewart, Eugene R. "Shades of Meaning: Science Fiction as a New Metric," Skeptical Inquirer, September/October 1996.
